360 2011 Slovak

Posted by on August 11, 2012

movie image

Download subtitles of 360 2011 Slovak

360 -- A dramatic thriller that weaves together the stories of an array of people from disparate social backgrounds through their intersecting relationships.

 

Poďme zlatko.
Úsmev zlatko, uvoľni sa.
Nehanbi sa.
Tieto fotky na internet sú
dôležité.
Dvadsať krásnych dievčat
na jednej stránke.
Prečo by si mali
vybrať teba.
Chceš sa napiť?
Napiť sa?
Aby si sa uvoľnila.
Nepotrebujem piť, aby
som sa uvoľnila.
Dobre,
tak sa vyzleč.
Otoč sa.
Úsmev.
Nehýb sa.
Takže… koľko…
Koľko peňazí dostanem?
To sa uvidí…
Mal som jedno dievča,
mal som jedno dievča,
Blanku,
zbohatla za jeden deň.
Máš niečo na prezlečenie?
Bola chytrá, vieš.
Jej prvý klient bol šejk,
Arab.
Všimla si u neho veľký kufor
plný dolárov,
poslala mi smsku:
” Rýchlo príď.”
A ja som rýchlo prišiel a
hovorím mu: ” Hotelová služba”.
A potom sme sa rozdelili
fifty-fifty. Chápeš?
Úsmev.
Dobre, sadni si sem.
– Už si si vybrala meno?
– Áno.
Blanka.
Máš talent, Blanka.
Takže, kedy budú fotky
na internete?
Kedy by si chcela, zlatko?
– Dnes v noci.
– Dnes v noci?
Nie, zlatko. Aj iné
dievčatá čakajú.
Len ak by si
pre mňa niečo urobila…
Je chutná.
Tiež pre mňa môže pracovať.
– Moja sestra? Nikdy…
– Prečo?
– Je na to príliš dobrá?
– Áno.
Má srdce.
– Aj ja mám srdce.
– Nie, nemáš.
VIEDEŇ
– Haló.
– Ahoj, princezná.
Dobré správy.
Zajtra o siedmej poobede,
hotel Steigenberger,
top manažér…
– No čo, nepoďakuješ sa?
– Ďakujem.
Ak budeš ku mne dobrá,
budem k tebe tiež dobrý.
Takže zajtra o siedmej,
v hoteli Steigenberger.
– A nemeškaj.
– Dobre.
Buď elegantná, pekná.
Rozumieš… Je to top manažér.
– Kde pracuješ?
– “Kde pracuješ?”
– Si pekný muž.
– “Si pekný muž.”
– “Dnes som šla do fitka s kamarátkou”.
Dobre zlatko, čaká
ťa v bare.
Volá sa Michael Dale.
Budeš s ním dve hodiny.
Veľmi dôležitá vec:
peniaze neber na verejnosti.
Peniaze vezmeš na izbe.
Ako náhle budeš mať peniaze,
zavoláš mi, že je všetko OK.
Takže veľa šťastia, zlatko.
Myslím, že je ešte viac
nervózny ako ty.
– Čo vám môžem priniesť?
– Červené víno, prosím.
Tu si, hľadali sme ťa.
Prišli sme ti povedať, že
sme to prehodnotili
a berieme tvoju ponuku
za 400 EUR.
Skutočne?
Áno, vrátane dodávky.
– Tak čo ty nato?
– To je veľmi zaujímavé.
Prepáčte, zaskočili ste ma
v nevhodnej chvíli.
Môžem ťa ubezpečiť,
že nenájdeš nikoho s lepšou ponukou.
Práve včera som dostal ponuku
od dodávateľov z Estónska,
ponúkli mi dodávku za
lepšiu cenu.
Estónsko… v poriadku.
Do toho.
Obchoduj na Balkáne,
uvidíš, či sa ti to bude páčiť.
My sme to skúsili raz.
A nikdy viac.
Horšie ako Rusi.
Mojou úlohou je znížiť náklady
a ich čísla sú veľmi dobré.
Keď sme pri dobrých číslach…
Zdá sa, že sem začali
opäť chodiť šľapky.
– Myslíš, že je to šľapka?
– Samozrejme. Je to jasné.
Pozri sa na jej vlasy,
oblečenie… To, že je tu sama.
– Je to jasné!
– Ale to je hlúposť.
Daj mi minútu a nájdem
ti, ako sa volá.
Ocko teraz nemôže hovoriť.
Psa? Chceš psa?
Radšej sa o tom porozprávame
zajtra, keď prídem domov.
Nie som veľmi nadšený…Ellie.
Pretože…
ja budem ten, kto ho bude
chodiť venčiť.
Ako som povedal,
porozprávame sa o tom zajtra.
Áno, vraciam sa.
Uvidíme sa o polnoci.
Dobre. Dobrú noc.
Tiež ťa ľúbim.
Kristína, Klaudia…
Skutočne, je to ona.
– Zväčši to. Áno.
– To je ona. Blanka.
– Prepáčte mi to.
– To je ona. Volá sa Blanka.
Zaujímalo by ma,
či tu hľadá novú zákazku,
alebo čaká na zákazníka,
s ktorým má dohodnuté stretnutie.
V tom prípade navrhujem,
aby sme počkali,
keď sa ten úchyl objaví,
potom si ho nafotíme
a budeme ho vydierať.
Škoda, že tu nie sú
žiadne recenzie…
– Recenzie?
– Áno, recenzie.
Viete, chlapík ide s dievčaťom,
napíše recenziu,
zavesí to na internet.
Neuveriteľné, že mi to vravíte
počas obchodného stretnutia.
Prečo? Je to zločin?
Rozhodne to nie je nič,
čím by ste sa mali chváliť.
Prepáčte, nevedel som,
že jednám s pánom “moralistom”.
S človekom so sebaúctou…
Veľa šťastia.
– Bravo.
– Čo?
Na ten obchod môžeme zabudnúť.
Ahoj láska. To som ja.
Sedím v reštaurácii…
Sám. Chcel by som,
aby si tu bola.
Ahoj zlatko. To som
znova ja.
Len som ti chcel
zaželať dobrú noc.
Keď si tento odkaz vypočuješ
do desiatich minút,
zavolaj mi na izbu, pretože môj
telefón sa nabíja.
Ak nie, tak potom
sladké sny.
Porozprávame sa zajtra.
Ľúbim ťa.
Viac ako kedykoľvek predtým.
Vedela si to?
Ahoj zlatko? Bola si v kúpeľni?
Áno, bol som.
Ako prosím?
Ach, Michael.
Keď si predstavím, aký
som mal úžasný večer.
Ty si mal aký večer?
– Ďakujem dobrý. Nie je už trochu neskoro?
– Samozrejme, prepáč.
Nebudem zdržiavať. Len som chcel
prehodiť zopár slov.
Vlastne len jediné slovo.
Blanka.
To ťa zaujalo, nie je tak?
Neviem o čom hovoríš.
Myslím, že vieš.
Pretože po tom, čo si odišiel,
som si šiel pokecať
s našou slovenskou kamoškou.
Keď sa ukázalo, že jej rande o
siedmej hodine nevyšlo,
som urobil jedinú vec,
akú môže gentleman urobiť
za daných okolností
a objednal som si ju.
Po hlavnom programe, ktorý
bol mimochodom výborný,
som sa jej spýtal, čo robila
v hotelovom bare.
Či tam obvykle hľadá klientov,
alebo ostala na ocot,
a ona mi povedala,
že sa tam mala stretnúť
s niekým z veľtrhu áut.
Vravím jej: “Skutočne? S kým?”
“Pretože tam poznám veľa ľudí.”
Myslel som si, že povie niekoho
ako pán Presley,
alebo pán Pacino,
pretože nikto nie je taký blbec,
aby povedal svoje pravé meno…
Vieš, čo mi povedala?
Dale. Michael Dale.
Takže pán Michael Dale…
Uznávaný riaditeľ so sebaúctou
a obrúčkou na prstenníku,
čo tak dať si burger
zajtra ráno,
ty a ja,
a prehodnotíme to, na čom si
sa dohodol s tými
estónskymi cigánmi.
7:30 v reštaurácii.
To tu budete fajčiť?
Normálne v práci nefajčím,
ale sme tu už dve hodiny,
takže si musím zapáliť.
To je ona.
S tou červenou baretkou.
Hm, takže čo urobíme.
Budeme ju sledovať.
Nie to auto.
Tú pani.
Sledujte tú pani.
Doľava.
Nepredbiehajte ju. Hovorím vám.
Čo to robíte?
Nepredbiehajte ju.
Zastavte tam.
– Je tam vpravo.
– Vidím ju.
– Sú to len štyri metre.
– Nemôžem tu stáť.
Obídem to dookola.
Nájdeme vašu kamošku.
Tam. To je ona.
A čo teraz?
Ide na autobus.
Ten ide na letisko Charles de Gaule.
Len choďte, sledujte ju.
Tak a sme tu.
Nemáte drobné?
Prepáčte.
Vidíte tú ženu s červenou baretkou?
Áno, pane.
Pomôžete jej s kufrom?
Pane.
– Nevravte, že je to odo mňa.
– Rozumiem.
Ako to urobíme?
Budete mi dávať otázky?
Alebo mám rozprávať priamo?
Ako chcete.
V prvom rade pani doktorka, vám
chcem povedať, že je to prvýkrát.
Mal som potrebu s niekým
sa porozprávať.
Ide o jednu ženu,
ku ktorej som začal niečo cítiť.
Je to veľmi silné.
Nemôžem sa sústrediť.
V noci nespím.
Bojím sa, že na ňu neprestanem myslieť.
Chcem, aby ste vedeli,
že sa mi to ešte nestalo.
Normálne sa takto nesprávam.
Povedzte mi o tej žene.
Je to pekná žena.
Pracujem s ňou.
V tesnej blízkosti.
Každý deň.
Ale je vydatá.
Takže je to neprípustné.
Absolútne neprípustné.
Snažím sa na ňu nemyslieť.
Aby som sa chránil.
A ju tiež.
Ale nedokážem to.
Naopak, je to stále horšie.
Čo mám robiť?
Som dospelý človek.
Slušný človek.
Dobrý človek.
Teraz je v hre moja dôstojnosť.
Moja profesionálna integrita.
Moja reputácia.
Viem, že si stratil manželku.
A že je to pre teba ťažké.
Koľko máš teraz?
Štyridsať jeden, dva?
Tridsať šesť.
Stále mladý.
Máš túžby.
Si netrpezlivý, to je
prirodzené.
Nestrať svoju cestu.
Musíš sa vrátiť k svojmu ľudu.
K svojmu náboženstvu.
Nie behať za vydatými ženami.
Nie je zmyslom života byť
dobrým človekom?
To je hlavné poslanie.
Ja som na tej istej ceste, priateľ môj.
Stať sa dobrým človekom.
Potrebujem Božiu pomoc.
Božiu vôľu.
Božiu vôľu.
Dobrý deň.
Poď ďalej.
– Ahoj.
– Meškáš.
– Ja viem.
Chýbala si mi.
Naozaj?
Musíme sa porozprávať.
Môžeme sa porozprávať?
– Môžem ťa pobozkať?
– Prosím, môžeme sa porozprávať?
Dobre. Čo sa deje?
Nemôžeme…
Musíme s tým prestať.
– Robíš si srandu?
– Nie.
Môžeš sa prosím ťa obliecť?
Daj si nohavice.
OK. Pohovorme si.
Čo je? Veď ho nevidíš
po prvýkrát?
– Prosím, pomôž mi.
– Si nádherná. Chýbala si mi.
– Čo sa deje? Chcem príliš veľa?
– Nie. Nejde o to.
Robím ťa šťastnou.
Cítiš sa so mnou dobre, že?
Máme sa spolu dobre, však?
Tak prečo to meniť?
Pretože máš dvadsaťpäť rokov.
To je na tom to krásne.
Sme odlišní.
– Mám veľkú zodpovednosť.
– Milujem tvoju zodpovednosť.
Nemáme žiadnu budúcnosť.
Máme krásnu prítomnosť.
Môžeme mať aj budúcnosť.
Ak mi to dovolíš vyskúšať.
Stať sa súčasťou tvojho života.
A čo v práci?
Ako sa budeme tváriť?
Akoby sme sa nepoznali?
Aj to musíme ukončiť.
Vieš, že si mi sľúbila…
že budem ďalej pracovať.
Že zo mňa spravíš fotografa hviezd…
Bolo to veľmi nezodpovedné.
To áno.
Bude to OK. Dúfam.
Ak potrebuješ pomôcť s peniazmi,
to môžem kedykoľvek.
Ty to nikdy nepochopíš.
Nikdy nebudeš akceptovať,
čo k tebe cítim.
Chýbala si mi. Ľúbim ťa,
odpusť mi to.
A na záver
“Jeden deň vo veľkomeste”.
Pozreli sme sa na fotky, Rose.
Vieme, že si navrhovala
tvojho brazílskeho fotografa. Len ti chcem
potvrdiť, že sme s radosťou…
Vlastne chcem navrhnúť…
Mám pocit, že sme ho momentálne
využívali dosť. Mám tu prácu dvoch
fotografov, ktorí sa podľa mňa
lepšie hodia na tento príbeh.
Tak, ďakujem všetkým.
Ahoj Rul.
Ak sa čuduješ, kde som,
odišla som.
Mám toho dosť.
Ak mi chceš zavolať,
nemusíš sa namáhať.
Telefón som nechala doma,
na stole.
Je tam stále nejaký kredit.
Môžeš zavolať jej.
Tvojej milenke.
A povedz jej, že tvoja druhá milenka
už má toho dosť.
Pamätáš sa, čo si mi povedal, keď som
sa rozhodla odísť do Londýna?
Že tu budeme mať lepší život.
Vážne si myslíš, že toto
je lepší život?
Ja nie.
Doma som mala prácu.
Spomínaš si?
Bola to obyčajná práca, ale
mala som tam priateľov.
Mala som rodinu.
Bola som šťastná.
Ale vzdala som sa všetkého
kvôli tebe.
Ahoj Hariette, tu je Rul.
Je tam s tebou Laura?
Nevolala ti, alebo niečo?
Pretože odišla. Neviem, čo sa stalo.
Zobrala si všetko…
…je preč. Naozaj je preč.
Idem domov.
Ak by ti volala….
…tak mi zavolaj.
Áno, dobre.
Drobné si nechajte.
Som v kuchyni.
– Ahoj.
– Ahoj, drahý.
– Všetko v poriadku?
– Áno.
– Vyzeráš nádherne.
– Ďakujem.
Stihnem si dať sprchu?
V žiadnom prípade.
Veľmi meškáme.
Dobre. Čistú košeľu.
Jedna je tu, v šatníku.
Nechala som ich tam.
Kedy si prišla domov?
Asi pred pol hodinou.
Zabudol som, čím bola prvý rok.
Oblakom.
Potom tuším kométou.
A čím je tento rok?
– Stromom?
– Bol si pridlho preč.
– Nie, je Shprintze.
Shprintze?
Čo to je? Má to aspoň pulz?
Je to ukrajinská Židovka.
Vo Fidlikantoch na streche.
Má aj jeden riadok.
Myslím, že má pekné “e”.
To je celé?
Nuž…oni.
Mala ešte povedať:
“Mama Yente prichádza.”
No usúdili,
že by to bolo na ňu priveľa.
Máš pravdu, bol som
pridlho preč.
Ako to, že je recept starej mamy
slávny na celom svete?
Veď z dediny nikdy neodišla ani na krok.
Nerozprávaj múdra Chava.
Prečo nie? Nikdy nebudem pekná.
Aspoň v niečom som dobrá.
Videla som vonku Motela.
Je taký pekný.
– Nie je tak trochu…
– Teraz príde jej miesto.
Nie, myslím, že je úžasný.
Nebuď hlúpa, je škaredý.
Shprintze, potrebujeme, aby si
nás rozsúdila.
Aký je?
Bože, zasekla sa.
Myslím, že má pekné “e”.
Keďže nič nevravíš, Shprintze.
Tzeitel, čo myslíš?
Myslím, že má pekné “e”.
Motel prichádza. A je s Yente.
Je ti už lepšie?
Budeš mať na sebe toto?
Ukradla si to niekomu?
Nechal som svietiť svetlo.
Bola úplne vyčerpaná.
To musíš byť aj ty.
Áno, boli to šialené dni.
– Ako to šlo vo Viedni?
– Dobre.
Podarilo sa ti uzavrieť obchod?
Mal si tam uzavrieť obchod, nie?
– Uzavrel som.
– To je dobre.
Takže ťa čaká výlet do Estónska?
Do Berlína.
Prečo som nikdy nebola v Berlíne?
– Nebol som tu.
– To je fajn.
Dostala som tvoje odkazy zo včera.
Znel si emocionálne.
Skutočne?
Mýlim sa?
Skúsila som zavolať naspäť, ale
mal si zapnutý odkazovač.
Ale bolo to veľmi pekné, čo si povedal.
Čo som povedal?
Povedal si, že by si chcel,
aby som tam bola.
To je pravda, chcel som.
To je pekné.
ODDELENIE SEXUÁLNYCH DELIKVENTOV
Dobré ráno, Ted.
Takže si ma chcel vidieť.
Som veľmi rada, že si súhlasil
s ústavom.
Aj ja som rád.
Ešte nikdy som neurobil, o čo
ste ma žiadali.
Urobil si. Veľmi si
sa snažil.
Ale čo ak som sa nezmenil?
Po všetkom, čo sme urobili.
Čo ak som sa nezmenil.
Ale momentálne mám pocit…
Možno máte pravdu.
Možno by som mal
najprv skúsiť ten ústav.
Pre moju vlastnú ochranu.
Lebo, ako ste povedali,
zažíval som tu ťažké
chvíle počas šiestich rokov,
bude to dosť veľký šok,
byť vonku,
so všetkými lákadlami
a rušivými elementmi.
Áno, to bude.
A nechcel by som, aby všetko,
čo sme urobili, bolo nanič.
Hovorili ste, že ste
sa rozprávali s nejakými ľuďmi,
ktorí majú skúsenosti s ľuďmi,
ako som ja.
Ak si dobre pamätám, vraveli,
že sem radi priletia,
vyzdvihnú ťa a budú ťa
sprevádzať počas letu.
Počas letu.
Nemusia sa obťažovať.
Môžu ma vyzdvihnúť na letisku.
Ted, som taká šťastná,
že si s tým súhlasil.
– Myslíte si, že je to správne.
– Áno, to si myslím.
Nikdy sa nechcem vrátiť
na podobné miesto.
Ahoj. Ďakujem.
Nebol som si istý,
či ste hladná.
Na výber bolo kura alebo ryba.
Vybral som vám kura.
Teraz si nie som istý,
čo som si vybral ja.
Nie som hladná.
Ste si istá? Jedlo sa
už nebude podávať.
Možno si dám víno.
Môžete si vziať aj moje.
– Vy nechcete?
– Nie.
Idete priamo do Denveru?
Do Miami,
potom domov, do Rio de Janeiro.
Boli ste dlho v Londýne?
Príliš dlho.
Študovala som, robila
hlúpe práce, ale väčšinou
som trčala doma, kým môj
priateľ spával s inými ženami.
To je blbé.
Prepáčte, že tak pijem.
Nie je to veľmi zdvorilé.
– Ale chcem zaspať.
– To je v poriadku.
Ste v poriadku?
– V poriadku.
– Dobre.
Fandíš Manchestru United?
– Prepáčte.
– To je v poriadku.
Moja dcéra Julia.
– Stratila sa?
– Áno.
Čo je smutnejšie, že je pravdepodobne
dlho mŕtva.
To mi je ľúto.
– Je krásna.
– Áno, to je.
Vyzerali ste tak šťastne.
Áno, bol som.
To bolo predtým, ako ušla.
Ďakujem.
Kam ušla?
Do Ameriky?
Áno, myslíme si,
že skončila tam.
Môžem sa spýtať, prečo?
– Prečo ušla?
– Áno.
Áno, to môžete, ale asi
sa vám nebudem páčiť,
keď vám to poviem.
Záleží na tom, aby ste sa
mi páčil?
Nie. Ani nie.
Máme s dcérou rovnaké
iniciály – “J”.
Jedného dňa otvorila list,
ktorý nebol pre ňu
a zistila, že mám aféru.
Bola zdrvená.
Povedala, že ak s tým neprestanem,
povie to matke.
Samozrejme, súhlasil som.
Ale neurobil som tak.
Nemohol som.
A tak to povedala matke,
matka kričala na mňa,
ja som kričal na dcéru a dcéra
ušla z domu.
Pravdepodobne do rúk niekoho,
kto jej ublížil.
– Prečo si ľudia myslia, že je…
– Mŕtva?
To ticho, hlavne
vo vzťahu k matke.
Už dlho nemá o Júlii
žiadnu správu.
A do Phoenixu idete kvôli…
Arizonská štátna polícia
našla telo mladej ženy
približne v rovnakom veku
beloška, Angličanka,
umrela pri požiari.
Nesiem vzorku DNA
z Júliinych vlasov,
ktoré sme si nechali
z jej detstva.
Je to šialené.
Vraveli, že Júliin spis
uzavreli už pred rokmi.
Ale keď ste rodičom,
čo môžete robiť?
Nemôžete sa vzdať, však?
– Nie.
– Nie.
– Dobre, dovidenia.
– Dovidenia.
Prepáčte.
Ahoj.
– Ani vy ste sa odtiaľ nedostali?
– Nie.
Vraveli, že to potrvá dosť dlho.
– Skutočne?
– Áno.
Tiež vraveli, že nás cez noc ubytujú
v hoteli.
Och Bože, mne povedali, aby
som sa vrátila o siedmej.
Áno, aj mne.
Myslím, že si tak hotely naháňajú
klientov.
Ak sa neurazíte…
tu hore pri telefónoch je
dobrá reštaurácia.
Môžeme sa ísť spolu najesť,
pretože v týchto hoteloch
nebývajú stravovacie služby.
– Čo myslíte?
– Dobre.
– Fajn.
– Laura.
– Ako?
– Laura, som Laura.
– Oh! John.
– Dobre.
Laura, pekné meno.
Uvidíme sa.
Ďakujem.
Volám ti, aby som ti povedala,
nech ma nečakáš na letisku.
Všetky lety odložili.
Nevedia povedať,
záleží od počasia.
Dám ti vedieť.
Posielam bozky mame.
Dobre, čau.
– Ako sa máš, Tyler?
– Je to tu šialené.
Všade sú ľudia, niektorí plačú,
iní sa rozčuľujú.
Je to stresujúce.
Už viem, ako to tam vyzerá.
Ale čo ty?
– Ako ti je?
– Ja… som v poriadku.
Práve som si začal priať…
aby tu boli tí chlapi,
čo ma mali sprevádzať.
Ak mám byť úprimný,
začínam sa cítiť tak trochu…
pred výbuchom.
Dobre, budem sa snažiť pomôcť.
Chcem, aby si neskladal telefón.
Takto budem s tebou v kontakte.
Dobre?
Chcem, aby si si pamätal,
že ak by si nebol schopný zvládnuť
túto výzvu,
nebol by si teraz vonku.
Myslíte?
Absolútne.
Teraz si choď nájsť pokojné a
bezpečné miesto na sedenie.
Ja vybavím nejaké telefonáty,
ale chcem, aby si mi
zavolal presne o hodinu.
Dobre?
O jednu hodinu.
Zvládneš to.
Ďakujem, pani Olsenová.
V poriadku, drž sa.
– To je moje miesto.
– Naozaj?
– Nevidíte moje veci?
– Aké veci?
Veci, ktoré som si nechal
presne tu.
Nie, nevidela som ich.
Prepáčte.
Ale teraz ich vidíte, nie?
Áno, vidím. V poriadku.
Ja idem.
Takže ľudkovia, víno,
dva poháre a chlieb.
Prepáčte, objednala som pitie
pre seba a priateľa.
Mal by prísť každú chvíľu.
Môžem ostať tu kým príde?
Keď príde, odídeme.
Sľubujem.
Chcete pohár vína?
Nechcem pohár vína.
Nemalo by to trvať dlho.
– Kam idete?
– Louisville.
Kentucky.
Ste zaneprázdnený?
Dali vám hotelovú izbu?
– Hotelovú izbu?
– Áno.
Pôjdem sa informovať, ale chcel som
ísť najprv sem.
Som Laura, mimochodom.
Ja som Tyler.
– Ste v poriadku?
– Prečo toľko otázok?
Snažím sa byť priateľská.
Vymeníte sa so mnou?
Vadilo by vám, ak by sme si
vymenili miesta?
Čakám na nejakých priateľov.
Keď si sadnem sem, uvidím
ich prichádzať.
V poriadku, dobre.
Takže, ako ste sa stretli?
Vlastne sme sa stretli v lietadle.
Sedel vedľa mňa a začali sme
sa rozprávať.
Rozprávať?
Len tak ste sa rozprávali?
To, čo robíme teraz.
Ja neviem,
ja nerobím nič.
A vy?
– Čo ja?
– To mi povedzte vy.
Neviem, len sa snažím stráviť čas,
rozprávať sa.
Už ste boli v Brazílii?
Páčila by sa vám. Každému
sa tam páči.
Máme najkrajšie pláže na svete.
To bude prvá vec, ktorú spravím,
keď prídem domov.
Pôjdem na pláž.
Ľahnem si.
Zavriem oči.
A dám si joint.
Nie, nie som.
364 dní v roku som dobrým
katolíckym dievčaťom.
Teraz sa len prispôsobujem
situácii.
Akej situácii?
Situácii, ktorá je tu teraz.
Nikto nevie, kde sme. Sme
nezastihnuteľní.
Je to perfektné.
Na čo?
Ja neviem.
To mi povedzte vy.
Počkajte chvíľku.
Dobre?
Volá sa McGregor,
Tyler McGregor.
Jeho let je 240
do Louisville.
Práve ho pustili z väzenia,
volal mi veľmi vystresovaný.
Pani, bolo zrušených 60 letov,
všetci sú vystresovaní.
Potrebujem, aby ste upresnili,
či môže dôjsť
k ohrozeniu bezpečnosti
verejnosti.
Ťažko povedať.
Myslím, že by sme sa všetci,
vrátane neho,
cítili lepšie, ak by ste sa
o neho postarali.
Pani, je to “áno” alebo “nie”?
V poriadku, ďakujem,
ozvem sa vám.
Ochranka volá Informačný panel.
Informačný panel, príjem.
Potrebujem, aby ste zavolali pasažiera
McGregora,
Tylera McGregora, let číslo 240
do Louisville, prepínam.
McGregor, let 240.
Nech sa u vás ihneď hlási.
To je všetko? Žiadne dodatočné
informácie?
Je to bývalý sexuálny násilník,
ak to chcete vyhlásiť do
rozhlasu, nech sa páči.
Prepínam.
Dajme si niečo na pitie.
– Dobre.
– Poď so mnou.
Prepáč.
Prepáč.
Čo, nechce sa ti?
Dobre.
Pasažier McGregor
let číslo 240 do Louisville,
prosím, hláste sa okamžite
pri Informačnom paneli.
Pasažier McGregor, hláste sa
pri Informačnom paneli, ďakujem.
Pane, ste John a hľadáte Lauru?
– Áno.
– Odišla.
Ale nechala vám tu odkaz.
– Ďakujem.
– Nie je začo.
Vitaj v mojej “rakve”.
Jedna posteľ, stolička,
okno…
a za ním stena.
– Poď ďalej.
– Mal by som ísť.
Načo?
Poď, aj tak tu musíš trčať.
Mohli by ste zavolať pasažierku
ktorá cestuje do Miami?
– Meno pasažierky?
– Nuž, nepoznám jej priezvisko,
ale krstné meno je Laura.
Mali sme sa stretnúť v reštaurácii.
Pane, toto je informačný panel.
Ja viem, ja viem, ale je to mladé
dievča, môže byť v problémoch…
Pane, sme zaneprázdnení, prosím,
odíďte.
Trvalo by to 30 sekúnd,
už ste to mohli urobiť.
Polícia?
Odveďte odtiaľ toho chlapa.
Aký máš problém?
Choď do čerta.
Urob si pohodlie. Nájdi si
niečo dobré na pozretie.
A uvoľni sa.
Takže, máme 30 dolárový
kredit na nápoje.
– Ak nie si hladný..
– Nie.
Tak to poďme osláviť.
Zapime naše trápenie.
Ktorý?
Už ste toho mali dosť.
Veľa bolesti, súhlasím.
Priveľa alkoholu.
Nebuď hlúpy.
Musím ísť.
Prečo?
Prečo chceš odísť?
Prečo ma všetci muži opúšťajú?
Niečo so mnou nie je v poriadku?
Vy ste… fajn.
– Tak to dokáž.
– Prosím.
Pobozkaj ma.
– Nemôžem.
– Prečo nie?
Pobozkaj ma, poď!
Ste opitá.
Nepáčim sa ti?
Tak kde je problém?
– Kde je problém?
– Prosím.
Nerobte to.
Laura.
Som v prdeli.
Hej, Laura!
Laura!
Prepáčte.
Ahoj!
Ako sa máte, všetko v poriadku?
Robil som si starosti.
Som v poriadku.
– Až na moju hlavu.
– Opica?
– Trochu.
– Áno?
– Prepáčte za včerajšok.
– Nič sa nestalo.
Dostal som váš odkaz.
Ďakujem.
Takže ste sa zabavili.
Nie som si istá. Musela som
zaspať.
To poznám.
Posledné dni boli šialené.
To určite.
– Veľa šťastia!
– Ďakujem…
Šťastnú cestu a držte sa.
Veľmi rada som vás znova stretla.
Veľmi rád som sa s vami
porozprával.
A možno sa jedného dňa ešte
stretneme.
– Dobre.
– Iste.
– Uvidíme sa.
– Dovidenia.
– Šťastnú cestu.
– Áno.
– Vyhýbajte sa problémom.
– Budem sa snažiť.
Budem vás jedným okom sledovať.
Príjemný let.
Zavolal si mi.
Urobil si správnu vec.
Som na teba hrdá.
Ostaneme v kontakte.
Ďakujem.
Ďakujem.
Uvidíme sa nabudúce.
“Uvidíme sa nabudúce.”
Najprv to boli len slová, no
prešli mnou ako ostrý nôž.
Z tých ľudí sa stali
známe tváre,
ako ten žart,
ktorí použili anglickí chlapci
v jednej z mojich kampaní.
Bol to začarovaný kruh, ktorý
mi bránil dostať sa z toho
po dlhé roky.
Ale posunul som sa ďalej
a nechal to za sebou.
Nie je to ľahké.
Bolo to dávno,
čo som odišiel do Los Angele,
pred 35 alebo 36 rokmi.
Šiel som sa zblázniť,
bol som chorý na smrť,
pil som
a tak…
poslali ma na sedenia anonymných
alkoholikov, nenávidel som to,
nenávidel som všetky tie…
veci o Bohu,
z ktorých sa mi chcelo zvracať.
Zvládneš to, vráť sa k Bohu,
vyhráš to.
Ja som predsa bol víťaz.
Vyhrával som po celý môj život.
Ale bojoval som po celý čas
a skrátka,
stretol som toho starého pána,
bol to kňaz,
Jezuitský kňaz, volal sa
Jurala, otec Jurala.
Budem mu vďačný do konca
môjho života.
Jeden večer som chcel odísť
zo sedenia,
potreboval som odtiaľ
vypadnúť.
Postavil sa mi do cesty a vraví:
“Kam si myslíš, že ideš.”
Pozrel som mu do tváre, mal
prenikavé modré oči,
fajčil cigaru a vraví:
“Vieš… zdá sa mi, že…
“si bastard, ktorému sa nedá veriť.”
A mal pravdu.
Nikdy mi nikto neveril,
ani ja sám som si nedôveroval.
Potom som sa ho spýtal:
“Viete, otče…”
Hovoril som mu otče.
Viete mi odpovedať na otázku,
Povedzte mi, ktorá modlitba je
najkratšia a zároveň najsilnejšia?
Žijem rýchly život, preto
som potreboval rýchlu odpoveď.
Takže som sa z toho chcel
dostať rýchlo.
“Modlitba, ktorá je najkratšia a
najsilnejšia na svete..
Pozrel sa na mňa a vraví:
“Najkratšia a najúčinnejšia modlitba
na svete, priateľ môj je: srať na to.”
Otec Jurala.Jezuitský kňaz.
“Srať na to”.
Verili by ste tomu?
Vravel: “Poviete modlitbu
a celý svet odrazu
spadne z vašich pliec.
A tesne predtým, ako otec Jurala
zomrel, hovorím mu:
Ako to uvidím?
Ako to zistím?
Vraví: “Uvidíš to, keď na to
budeš pripravený,
budeš to počuť, keď na to budeš
pripravený,
si veľmi tvrdý oriešok.”
A stala sa zvláštna vec.
Pred dvoma dňami.
Cestou sem som stretol
mladú brazílsku dievčinu.
bola nádherná,
bola ešte dieťa.
Volá sa Laura.
V Denveri bola snehová búrka.
Všetky lety boli zrušené,
tak sme sa dohodli, že spolu povečeriame,
ale keď som sa objavil,
nebola tam,
no nechala mi tento odkaz.
Počkajte.
“Stretla som niekoho zaujímavého.
Nikdy som nič podobné
neurobila.
Ale žijeme len raz.
Koľko šancí ešte dostaneme?”
“Z úst nemluvniatok a kojencov
pripravil si si chválu.”
(Evanjelium podľa Matúša)
Ten kto to napísal,
mal pravdu.
A trvalo mi to toľké roky…
A poviem vám, ak je moja
dcéra nažive…
vie kde som a ako ma nájsť.
A zdá sa, že pravdepodobne
ma nechce stretnúť.
Ale ak je mŕtva…
tak je mŕtva.
A je preč… navždy.
A ja musím ísť ďalej… zabudnúť.
Nechať to tak.
Čudné veci.
Poviem vám, je to záhadné
… všetko.
Dosť bolo,
ďakujem za pozornosť.
– Ďakujeme, John.
– Ďakujeme, John.
Dobre.
Teraz otvárame stretnutie
pre pravidelných členov,
máme tu ďalšieho hosťa
zo zámoria…
Valentina.
– Ahoj, volám sa Valentina.
– Ahoj, Valentina.
Som alkoholička.
Prišla som z Európy navštíviť
sestru,
čaká vonku.
Vydala sa za Američana.
Žije tu vo Phoenixe.
Sú takí šťastní
a zaľúbení,
až som z toho chorá.
Zajtra letím naspäť k môjmu
ruskému manželovi.
Brali sme sa veľmi mladí.
Boli sme ešte deti.
Ale teraz sme starší a
zmenili sme sa.
Som sama už tri roky.
Mám dobrú novú prácu,
nový život,
ale on je stále rovnaký.
Robí zlé veci, pracuje
so zlými ľuďmi,
Dlho som čakala, kým sa zmení.
A ako povedala tá brazílska dievčina:
“Žijeme len raz.
Koľko šancí ešte dostaneme?”
Ja už nechcem čakať. Možno
teraz je správna chvíľa.
A je tu niekto iný, kto
sa mi páči…
Milý muž,
dobrý muž.
Je to môj šéf.
Nevie nič o mojej minulosti.
Myslí si, že som dobré
nevinné dievča.
Ale ak sa dáme dokopy,
bude to pre neho šok hneď v prvú noc.
Aký bol posledný týždeň?
V práci?
Lepšie.
Oveľa lepšie.
Lepšie sa koncentrujem,
práca je v pohode.
A po citovej stránke?
Nie veľmi dobre.
Šiel som navštíviť Imáma.
a čo vám povedal?
Si dospelý, Zina.
Je to hriech proti Islamu.
Ja viem.
Ale nie je každá láska divine?
A znak Božej vôle?
Neurážaj ma týmito výhovorkami.
Ale to všetko už viete.
Tak prečo ste tam šli?
No čo je podstatnejšie,
prečo ste prišli znova sem?
Pretože potrebujem pomoc,
aby som sa mohol rozhodnúť.
Psychoterapia nie je na to, aby
vám pomáhala s rozhodovaním.
Nebudem vám vravieť, čo máte
a čo nemáte robiť.
Rozhodnutie je len na vás.
A takisto aj dôsledky.
Ale to, čo môžem urobiť…
je povedať vám, čo vidím.
Ľudí, ktorí pracujú
40 hodín týždenne
a vedú šťastný život,
užívajúc si veci, ktoré sú
zakázané ich náboženstvami.
– Naozaj?
– Toto nemá byť moja rada.
Je to len to, čo pozorujem.
Ak by ste bol necitlivý človek,
človek,
čo si myslím, že nie ste,
tak by ste nepocítili
to prepojenie s…
Valentinou.
Valentinou
len tak bez príčiny.
Myslím, že zodpovedáte
niektorým z jej očakávaní,
pretože aj ona po vás túži.
Taká je moja skúsenosť.
Prvýkrát vidím,
že sa usmievate.
Páči sa mi tá myšlienka.
Dobre.
Teraz…
by ste buď mali zabudnúť na to,
že je vydatá…
Alebo?
Alebo na to, že ste Moslim.
Ahoj!
Som doma.
Rád by som objednal
spoločníčku.
Čo pre mňa máte?
Povedzte mi, čo pre
mňa máte.
To najlepšie, potrebujem
to najlepšie.
Dobre.
Možno, možno.
Možno, máte brunetku?
Alebo máte nejakú novú?
Prečo ešte nespíš?
Dobré ráno!
Vstala si skoro.
Musím s tebou hovoriť.
Už takto ďalej nemôžem.
Pozri sa na nás.
Už to nie je manželstvo.
Žijeme oddelene.
V oddelených spálňach.
To je on?
Nedvíhaj to.
Prosím ťa.
Porozprávajme sa.
Prosím.
Prepáč.
Hej, som na ceste.
Nie. Stále v Paríži.
Neboj sa. Som na odchode.
Budem tam. Neboj sa.
Nechaj ma hádať.
Odlieta.
A ty budeš šoférovať.
A držať mu zbraň.
Vybavíš mu šľapky.
Sergej, je to tvoj život,
ale ja už nechcem, aby
bol aj môj.
Chcem sa rozviesť.
Rýchlo.
Nechceš sa o tom porozprávať,
keď prídem domov?
Nezmením názor.
Mám niekoho iného.
Nechcem sa o tom rozprávať.
Dobrý deň.
Kaz na 46.
Možno extrakcia.
Obrúsime očné zuby.
Prepáčte.
Ospravedlňujem sa.
Mohli by ste prosím pripraviť
anestetiká pre 46?
Áno, samozrejme.
Nejaký problém?
Áno, nefunguje.
Tak a funguje.
Ďakujem.
Pardon.
Počkajte.
Teraz to trochu pichne.
– Čo to robíte?
– Prepáčte.
Skúsim znova.
Tak, hotovo.
Vezmite to.
O pár minút nebudete nič
cítiť.
Hneď sa vrátim.
Valentina, môžete na chvíľu?
S dovolením.
Valentina, musím vám niečo povedať.
Snažil som sa byť chladný.
Profesionálne.
Uvedomil som si niečo…
Bolo by lepšie…pre všetkých,
ak by ste pokračovali v kariére
niekde inde.
Prečo?
Napíšem vám dobré odporúčanie.
Nebudete mať problém
nájsť si prácu.
– Čo som urobila?
– Nič.
Vôbec nič.
Bola ste úžasná.
Dám vám šesťmesačné odstupné.
Čo som urobila?
Angličtina je zložená
z rôznych jazykov.
Takže výslovnosť môže spôsobovať
rôzne problémy.
Ak sa “Y” nachádza na začiatku slova,
stáva sa spoluhláskou.
– Yellow.
– Yellow.
– Year.
– Year.
– Yet. Yesterday.
– Yet. Yesterday.
– Yolk.
– Yolk.
Yolk.
Áno Sania.
Áno, idem.
Som skoro vo Viedni.
Šiel som celú noc.
Neboj sa, budem ťa tam čakať.
Šťastný let.
Sania!
Odložili odlet.
Ahoj.
Hmla.
A potom celý čas
silné turbulencie.
Okrem toho, kam si ma
to posadil?
Čo tým myslíš?
Myslím tým, kam si ma
to posadil?
Povedal som ti, nie do uličky.
Nevravel som ti?
Lepšie by to bolo v batožinovom
priestore.
Vozík chodil hore dolu,
udieral mi do nôh.
Vravel som ti, žiadna ulička.
Počkaj.
Kde je auto?
Asi som blázon.
Platím ti majetok za to,
že šoféruješ moje auto
a ako sa mi odvďačíš?
Necháš ma vliecť sa na piate poschodie.
Zapamätaj si, ak dve hlásky…
Čo je to za sračku?
Kurz angličtiny.
Pre mňa, ty somár, je angličtina
zbytočná.
To CD je na hovno.
Ja ťa naučím niečo po anglicky.
Lekcia číslo jeden.
Žiadne zasrané sedadlo v uličke.
Nikdy!
Opakuj po mne.
Poďme, opakuj.
Žiadne zasrané sedadlo v uličke.
Neparkovať moje zasrané auto
na zasranom letiskovom parkovisku.
Sania, prestaň s tým.
Prepáč mi.
Bol som nervózny.
Ako to ide s Valentínou?
Dobre.
Vezmi si… to je dobre.
Kde to je?
V priečinku.
Zohnal si, čo som chcel?
Dokonca má aj hodnotenie.
Päť hviezdičiek.
Nová v našej agentúre a už dostáva
skvelé hodnotenia. Nádherná Blanka…
to je mladá, pekná Blanka…
Už si tu?
O dve minúty.
Dobre, čaká ťa v bare.
Objednal si ťa na hodinu.
Len na hodinu?
Prišla som sem kvôli jednej hodine?
Upokoj sa, urob dobrú robotu
a možno sa to predĺži.
Sekundu.
– Haló.
– Tu Sergej.
Mám ju poslať do baru?
Nie, skončil som tu.
Pošli ju do izby.
Dobre.
Dobre.
Ďakujem.
Ďakujem.
– Blanka?
– Áno.
Som Sergej.
Dnes máte stretnutie s mojim šéfom.
Hovoríte po rusky?
Trochu.
Dobre.
On hovorí hrozne anglicky.
Otvor kabelku.
– Hm?
– Otvor to.
Prepáč. Trvá na tom,
aby som to robil.
Čaká na teba v izbe 823.
Choď.
823, dobre.
Ste v poriadku?
Vy, v poriadku?
áno, ďakujem.
Nie, nie ste.
– Čo vravíte?
– Nie ste v poriadku.
Dobre, nie som v poriadku, ale
to je v pohode.
V poriadku?
Je tu suchšie.
Zavri dvere.
Ďakujem.
Je tak chladno.
Odkiaľ ste?
Som z Ruska.
– Z Ruska?
– Áno.
Ja som zo Slovenska.
Ja nerozumiem.
– Dobre.
– Dobre.
Dobre.
– Pekné…
– Pekné.
Pekné auto.
– Auto?
– Auto, áno.
Ďakujem.
Ale nie je moje.
– Vášho šéfa?
– Áno.
Musí byť dôležitý.
Čo robí?
Biznis.
Aký biznis?
Biznis.
Aspoň že je pekná atmosféra.
Atmosféra.
Je to tu pekné.
To je kompliment.
Toľko gombíkov!
Dobre, to je zaujímavé.
Perfektné.
Neprevezieme sa?
Len raz po okruhu.
– Okruhu?
– Okruh…
– Neviete, čo je to okruh?
– Nie, čo je to?
Okruh, je to najznámejšia ulica
v meste.
Je to kruh.
Poďme!
– Dobre, skúsme.
– Skúsme.
Ešte nikdy som nesedela v ničom takom.
Naozaj?
Prečo niektorí ľudia majú také úžasné veci
a ostatní nie?
Neviem.
Ale bojím sa, že ich to nerobí
šťastnými.
Mňa by to urobilo šťastnou.
Možno, možno.
– Som Anna.
– Ja som Sergej.
Teší ma.
Teší ma.
– Takže ty si šofér?
– Áno, som šofér.
A bodyguard.
A pes.
A čo?
– Pes.
– Pes?
Pes, áno.
Musím byť psom.
To si myslí môj šéf.
To nie je vtip.
– Prepáč.
– To nič.
Tak prečo neodídeš?
Odídem… čoskoro.
Začnem nový život.
– Nový život?
– Nový život, áno.
Pekne.
Toľko kníh!
– Knihy!
– Knihy, áno.
– Sú tvoje?
– Áno.
Moje knihy.
Môj šéf nečíta.
Nepotrebuje.
Má peniaze.
Čítanie je pre snílkov.
Veľkých snílkov.
Ty čítaš?
Stále.
Dobre.
Chudobný snílek.
Pardon… Pardon…
Už je čas.
Čas už dávno uplynul.
Chceš si to predĺžiť?
Bude to ešte lepšie..
Viac.
Viac “dobre”.
Dobre, dobre.
Ako sa to voláš?
Blanka.
Blanka.
Si dobrá.
Páčiš sa mi.
Blanka.
Koľko?
Za dve hodiny.
500 Eur?
500 Eur za dve hodiny?
Čo si myslíš, že som socka?
Neveríš, že môj kufor
je plný peňazí?
Pozri sa… choď!
Choď sa pozrieť!
Takže…
Môžeš prestať počítať minúty.
Musíš to niekomu oznámiť?
Tak to urob.
Všetky zvončeky a telefóny
vypneme.
Môžem objednať hotelovú službu?
Dala by som si čaj.
Dobre, objednaj.
Lady Chatterley.
Haló?
Chcela by som čaj na
izbu 823.
Čo sa deje?
Všetko v poriadku.
Nie…
Poď sem! Poď sem!
Tak je dobre.
Lady Chatterley.
Sme tu.
Prešli sme dookola.
Škoda.
Páčilo sa mi to.
Aj mne.
Rada som ťa stretla.
Aj ja teba.
Nezdvihneš to?
Dovidenia.
Dovidenia.
Zbohom.
– Haló?
– Áno.
Prečo nedvíhaš telefón?
Príď sem rýchlo.
Tá šľapka niekomu poslala SMSku.
Maj oči otvorené. Musí byť
na ceste sem.
Idem dole.
Haló.
Kde si, do čerta?
Spíš v práci?
Nie, som na ceste.
S dovolením.
Ďakujem.
– Ktoré poschodie?
– Osme.
Stáva sa mi to
vo výťahu.
Pekný deň.
Kde si?
Teraz som pred dverami.
Iste.
Si to ty?
Áno, ja som.
Ahoj!
Ahoj! Znova.
Ahoj.
Kam pôjdeme?
Neviem.
Nemôžem. Čakám na sestru.
– Poď! Poďme.
– Čo budeme robiť?
Neviem.
A kedy sa vrátime?
Ja neviem.
– Ani to nevieš?
– Nie.
– Nemôžem.
– Poď!
Dobre.
Nerozumiem.
Čo sa stalo potom.
Nemôžem ísť do jeho domu.
– Dom. Po rusky “dom”.
– Dom.
Áno, áno.
Podarilo sa vám vyriešiť
problémy doma?
Prepáčte?
Musela to byť vážna vec,
keď ste
sa prioritne
chceli stretnúť s Blankou?
Áno…
A áno.
Bože, to je brutálne.
Manželstvo je brutálne.
Preto s tým nechcem nič mať,
rovnako ako s náboženstvom.
Všetka tá krutosť
ľudského pokolenia.
Nezdieľam s Vami
rovnaký názor.
Mám nádej…
alebo som hlupák.
Alebo som stále zamilovaný.
To je moja manželka.
Vedie galériu umenia.
A míňa veľa peňazí
na našu dcéru.
Toto je Peter.
Rose.
– Ahoj. Ako sa máte?
– Veľmi rád vás spoznávam.
Drahý, zavrú nám letisko,
meškáme.
– Budeme v kontakte.
– Iste.
– Takže si rozhadzovala peniaze?
– Len som trochu nakupovala.
Taxi!
Haló, to som ja.
Pozrime sa,
vyzeráš fakt dobre.
U teba nebudeme potrebovať
ani Photoshop.
– Dáš si drink?
– Drink? Nie.
Pomôže ti, aby si sa

Get Adobe Flash player

Comments are closed.